O meditácii

Kazdy kto chce autoregresivne ci progresivne prechadzat meditaciou,regresnou terapiou,progresnoiu terapiou ,cestovanim v case a priestore, tolteckym snovym ucenim musi ovladat nasledovne postupy: ODPORUCAM!!!!

"Keď minulosť uzdravuje" Regresná terapia práca s podvedomím.

Meditácia nie je stav, v ktorom si len tak sadneme a necháme sa unášať svojimi fantáziami, myšlienkami a snami. Nie je ani stavom, kedy si sadneme a niečo si predstavujeme a sústredíme sa na to. Nie je ani nekonečné hĺbanie o ničom alebo nepodstatnom. Nie je ani pozeraním sa do prázdna alebo útekom pred svetom. Čo je teda meditácia? Meditácia je cesta ku Poznaniu. Meditácia je súbor techník starých ako same ľudstvo. Vyvíjala sa ruka v ruke s mágiou, náboženstvom a mystikou. Je to univerzálna technika, ktorou sa zaoberá najviac mystika. Keď už som spomenul mystiku, povedzme si krátko, čo to vlastne je. Budeme sa s ňou občas stretávať. Mystika – veľmi zjednodušene povedané – je súbor techník a ciest na spoznávanie a hlbšie prenikanie do tajomstiev Stvorenia, božstva, Kozmu a samého seba. V praxi používa hlavne meditáciu, tranz, kontemplatívne modlitby. My sa budeme zaoberať meditáciou. Mystika sa od mágie odlišuje hlavne v tom, že jej konečným cieľom je poznanie a sebapremena. O schopnosť mystickej sebapremeny sa opiera hlavne alchýmia. Aké je však použitie pre mágiu? Mág potrebuje pre svoje úspešné napredovanie zvládnuť techniku rituálov a silu s ktorou pracuje. Preniká do zákonov stvorenia a do astrálnej sféry. Skutočne dobrý mág vie nielen to, ako má rituál urobiť, ale aj prečo ho má urobiť práve takým spôsobom. Vidí nielen na vec (pozná rituál), a do veci (vie čo sa pri rituále v astrále deje), ale vidí aj za vec (pozná dôsledky svojho konania). Tieto vedomosti môže získať trojakým spôsobom. Prečítať si ich z nejakého spisu (knihy), naučiť sa ich od svojho učiteľa, alebo sa vypraviť na vzrušujúcu cestu spoznávania a bádania. Tá tretia je cesta meditácie. Cieľom meditácie mága je za pomoci vlastnej vôle a schopností nazerať do rôznych krajín astrálnej sféry a hľadať tam odpovede na svoje otázky. Môže si tam vyhľadať svojho duchovného vodcu, astrálneho strážcu, sprievodcu, vybudovať svoj astrálny domov alebo svoju astrálnu svätyňu, čítať v archíve a pomáhať iným pri ich vlastnom hľadaní. Spoznávať svoju minulosť ako aj budúcnosť svojho konania. Taktiež môže spoznávať sám seba, svoje skutočné vlastnosti a lepšie tak s nimi pracovať. Môže očisťovať svoju dušu, zjemňovať ju a prenikať do vyšších a vyšších (rozumej jemnejších) astrálnych ríš. A to až ku Kozmickej harmónii, alebo k Bohu, ktorého je potom človek-zasvätený mág schopný priamo spoznávať, predstavovať si ho, vnímať, cítiť a milovať bez ohľadu na akúkoľvek náboženskú vieru. Meditácia vytrháva z pasívneho unášania životom a učí nás byť v ňom tvorivými, chápavými a láskavými ku stvorenstvu, ako veľkému Dielu, ktoré smieme ďalej dotvárať. Téma č. 2 Pojem meditácie Pojem meditácie sa vykladá rôzne. Je niekoľko desiatok mystických systémov a preto sa môžeme stretnúť s rôznym výkladom. My sa však budeme zaoberať systémom mágie. Pôvod slova „meditácia“ je latinský a preto staršie systémy (egyptská mystika, židovská mystika a podobne) vo svojich pôvodných textoch túto techniku označujú iným slovom. Náš pojem je teda odvodený zo slova –meditari- (medium itari; cesta do stredu osobnosti). Meditácia je v tomto chápaní obrátením mysle do svojho vnútra. Je to štádium, kedy mizne pripútanosť ku vonkajším fyzickým podnetom a predmetom. Pozornosť sa sťahuje do nášho vnútra. Vypína objektívne vedomie, ktorým spoznávame a prežívame fyzický svet v ktorom bežne žijeme. Otvára podvedomie, ktoré je schopné vnímať jemnejšie impulzy zo Stvorenia a mág vie, že práve podvedomie nadväzuje kontakt s astrálnou sférou. Niekto stotožňuje túto cestu s otváraním tzv. Tretieho oka. Pod tým vždy treba rozumieť schopnosť vnímať astrál, nejedná sa o oko podobné zmyslovým očiam. Meditácia ako obrátenie svojej pozornosti do svojho vnútra, vypnutie objektívneho vedomia a zmena vnímania skutočností cez podvedomie je akt viac pasívny. Je to kľudná, nenásilná, tichá bystrosť umožňujúca vstup ideám, myšlienkam a zážitkom z astrálnej sféry. V tejto úvodnej časti však musím upozorniť na jednu dôležitú vec. Skúsenosť meditácie je vždy subjektívna, osobná. Je to skúsenosť a poznanie dostupné „súkromne“. To znamená, že dvaja meditujúci o tej istej veci, kladúci tú istú otázku, nemusia dostať rovnakú odpoveď. Odpoveď teda nie je objektívna. To však nevadí. Naopak. Zasvätený mág vie, že práve táto súkromná odpoveď je určená výhradne jemu a je taká, akú potrebuje pre svoje napredovanie a poznanie on osobne. Z tejto mystickej skúsenosti pochádza aj tvrdenie, že Boh je osobný. Samozrejme, takáto odpoveď môže poslúžiť aj druhým, ale je určená vždy len a len meditujúcemu a zohľadňuje jeho osobnosť a jeho potreby. Docieľuje vyriešenie stavu v ktorom uvažujeme nad svetom, nad sebou, nad udalosťami s cieľom vniknúť do hĺbky veci, do hĺbky jej pochopenia Preto meditácia vedie ku subjektívnej istote, nie ku všeobecne platnému poznaniu. Obrazne povedané – meditáciou ohmatávate nohu slona, zatiaľ čo váš kamarát ohmatáva meditáciou sloní chobot. Obaja ste ohmatávali slona, ale máte z neho rôznu skúsenosť. Bolo by pochabé hádať sa o to, kto z vás má zaručenú pravdu ako vyzerá celý slon. Veď ste z neho spoznali iba jednu malú časť, na ktorú dosiahli vaše ruky. Podobne je to so spoznávaním astrálnej sféry ako aj Univerza a b.ha. Ak sa nakoniec otvoria vaše oči a na spoznávanie „slona“ nebudete odkázaní už len na hmat, uvidíte ako vyzerá naozaj. S tým poznaním taktiež ustáva potreba sa o tom hádať a nastupuje oddaný záujem pomáhať ďalším hľadajúcim. Nabudúce si povieme niečo o podmienkach meditácie a meditačných polohách. Téma č. 3 Podmienky meditácie Na začiatok si vypožičiam slová veľkého mystika a majstra meditácie. „Inšpirácia je srdcom, je centrálnou silou všetkej meditácie. Ale skôr, než budete môcť byť inšpirovaní, je treba pripraviť pôdu, vytvoriť podmienky, otvoriť ducha a to vyžaduje dve veci: Jednak uvoľnenie, kľud, mier, harmóniu a jednak niečo, čo dáva smer a sústredenie myšlienkam, alebo tiež nejaký viditeľný objekt, ktorý je dostatočne príťažlivý na to, aby udržal pozornosť meditujúceho. Krása prírody alebo básne, dojemná modlitba alebo spev, spomienka alebo obraz nejakej charizmatickej alebo osvietenej bytosti v ktorej stopách by sme sa chceli uberať, to všetko inšpiruje ku meditácii“ (Láma Anagarika Govinda). Pozrime sa teda na podmienky meditácie bližšie. Meditácia prekračuje objektívne vedomie, ktoré používame na logické uvažovanie v normálnom bdelom stave. Spúšťa podvedomie, nalaďuje nás na astrálnu rovinu a začína sa uplatňovať intuícia. Preto nie je možné meditovať, pokiaľ sú naše fyzické zmysly v plnej činnosti a pokiaľ je naša myseľ zamestnaná uvažovaním. Preto je nutné dostať sa do stavu, kedy si prestaneme uvedomovať svoje okolie a tiež do stavu kľudu našej mysle, aby nás nevyrušoval náš vlastný, vnútorný „hluk“ myšlienok. To sú dve hlavné podmienky, aby sme mohli úspešne prekročiť hranicu vedomia a naladiť sa na vnímanie jemnejších sfér astrálu. Techniky sú pomerne jednoduché. V prvom rade si musíme nájsť kľudné miesto pre meditáciu. Ak sme v priebehu meditácie rušení, je to nepríjemné ako fyzicky, tak aj psychicky. Teplota v miestnosti by mala byť primeraná a svetlo by malo byť čo najviac tlmené, aby na náš zrak nepôsobili vonkajšie vnemy. Keď získame dobré skúsenosti s odpájaním zmyslov a ponáraním do seba, nebudú tieto podmienky natoľko nutné a hlboká meditácia sa nám podarí aj vonku v prírode. Ideálne je, ak si môžeme vybrať aj menej hlučné prostredie. Rovnomerný hluk nie je vyrušujúci, vyrušujúce sú ostré nečakané zvuky. Pri meditácii by nás nemali rušiť ani také záludnosti, ako nečakaná fyziologická potreba, smäd, škŕkanie v bruchu. Môže to pôsobiť úsmevne, ale nie je nič frustrujúcejšie, ako keď sa v polovici dariacej sa meditácie ozve močový mechúr... Téma č. 4 Meditačné polohy Všeobecne rozšírený názor na meditačné polohy je ten, že by sme mali meditovať v takej polohe, ktorá nám najviac vyhovuje. Niektoré školy naopak, striktne predpisujú niektoré polohy a nezaoberajú sa s tým, či sa v nich cítite alebo necítite príjemne. Radikálnejšie školy vám dokonca predpíšu takú polohu, aby ste sa v nej cítili naozaj nepríjemne a tak bránia nielen zaspatiu, ale trénujú aj schopnosti premáhať telesné impulzy pri meditácii. Využime však poznatky mágie pozitúr a zoberme si z nej určité vodítko pre niektoré polohy. Mágia pozitúr učí o tom, ako naše vnútorné rozpoloženie ovplyvňuje vonkajšiu telesnú polohu (postoj) a naopak. Ako náš vonkajší postoj, poloha tela alebo spôsobo pohybu, ovplyvňuje naše vnútro a imagináciu. Tieto znalosti využíva hlavne rituálna mágia, ale vieme ich použiť aj v mystike a teda aj pri meditácii. Poloha v sede Sadnime si na stoličku. Chrbát musí byť vystretý, plecia stiahnuté dozadu. Nohy kolenami k sebe, chodidlá mierne od seba, dolná časť nôh by mala so stehennou časťou zvierať pravý uhol. Ruky do lona, alebo na stôl. Táto poloha je pozitúrou učenia sa, skúmavého nazerania na veci. Je dobrá pre kladenie otázok a pre očakávanie odpovedí. Je to „pracovná poloha“. Poloha v tureckom alebo jogínskom sede. Sadnime si na zem, nie však na hrubý a mäkký vankúš. Skrížme nohy pod sebou (turecký sed), alebo si ich preložme cez seba tak, aby boli tiež skrížené, ale chodidlá aby boli na stehnách z vnútornej strany (poloha jogínska). Vystrime chrbát a hlavu držme vzpriamene. Ruky môžeme zložiť do dlaní. Táto poloha je pozitúrou hlbšej meditácie a nazerania bez otázok. Je to poloha skúmania a odosobnenia. Poloha v leže na chrbte. Ľahnime si na zem, bez vankúša, na koberec, nie na mäkkú podložku. Nohy mierne od seba a paže dlaňami hore, mierne od tela. Táto poloha je pozitúrou odovzdania sa a hlbokej meditácie bez otázok a skúmania. Je polohou unášania a ponoru. Práve v nej najviac cítime stabilitu a energiu zeme a zároveň sme naplno obrátení k nebu. Môžeme si v nej dovoliť aj ten najhlbší ponor, tranz alebo opustenie fyzického tela. Je však zároveň polohou pri ktorej najrýchlejšie podľahneme spánku. Poloha v kľači. Klakneme si na kolená a posadíme sa na nohy. Chrbát vystrený, hlava pozerá priamo pred seba. Ruky zložené do lona alebo do dlaní. Táto poloha je pozitúrou pokory a prijímania. Je aj dobrou pozitúrou na pravdivé skúmanie svojho vnútra a hľadania. Máme dostatočnú stabilitu a zároveň vzpriamenú polohu. Sme v dobrovoľnej pokore (na kolenách), ale nestrácame svoju prirodzenú hrdosť (vzpriamený chrbát). Poloha v stoji. Postavíme sa rovno, chodidlá od seba asi na ich dve šírky. Ruky voľne pri tele, alebo zložené pred telom do dlaní. Táto poloha je pozitúrou spájania a sily. Sme medzi zemou a nebesiami a preteká cez nás sila týchto dvoch sfér. Je to poloha silných výziev, hľadania, stúpania, ale aj adorácie, vďaky a radosti. Tieto polohy sa dajú ešte obohatiť polohou hlavy, paží a dlaní. Hlava vztýčená smerom hore – je to poloha vyzývajúca, vysielajúca a hľadajúca. Nastavujeme svoju tvár a to znásobuje silu vyslanej myšlienky. Hlava sklonená na prsia – je to poloha pokory, prijímajúca a chápajúca. Očakávame v nej na to, čo príde, čo nám bude ako odpoveď na našu otázku zverené. Paže sklonené k zemi – je to poloha pasívna, očakávajúca, ale aj poloha stability a pokoja. Paže vystreté po stranách tela ako ramená kríža – je to poloha sily, ukotvenia v priestore, spojenia pravej a ľavej mocnosti, silné prijímanie aj vysielanie, poloha nástojčivosti a dôrazu. Paže vystreté nad hlavu – je to poloha adorácie, radosti, radostného vysielania, ale aj prijímania sily, pozdvihovania a stúpania. Dlane zložené do seba – je to poloha uzavretia kolobehu energie, načúvania a pokoja. Dlane vystreté rovnobežne so zemou a obrátené smerom k zemi – je to poloha ukotvenia, stability a očakávania, niekedy ukončenia meditácie. Symbol, že náš duch sa vzniesol a znova vrátil ukotvený do tohto tela. Dlane vystreté rovnobežne so zemou, smerom hore – je to poloha pokory, prosby a očakávania, tiež poloha mieru a lásky, znásobujú tiež vyžarovanie polohy kríža. Dlaň vystretá v pravom uhle k predlaktiu – je to poloha silnej alebo zúfalej požiadavky, zosilňuje vyžarovanie vôle, nástojčivosti. Je to silný výkrik „Prosím!“ smerom hore, resp. do astrálu. Tiež ale poloha silného ukotvenia a odhodlanej sily ak sú ruky v tvare kríža. Roztiahnutie prstov znásobuje požiadavku alebo ukotvenie. Je to aj silná obranná poloha. Tieto polohy sa môžu počas meditácie dynamicky obmieňať, podľa toho v akom štádiu meditácie sa nachádzame a podľa hermetického princípu, na ktorom je postavená aj mágia pozitúr významne pomáhajú pri sústredení, vysielaní, prijímaní a v ďalších procesoch meditácie. Téma č. 5 DÝCHANIE A DYCH Dýchanie je pre zachovanie nášho života samozrejme veľmi dôležité. Prináša do tela kyslík a vynáša z neho oxid uhličitý a ďalšie látky. Človek je zvyknutý na to, že dýcha plúcami, automaticky, pretože za dýchanie zodpovedá reflex, ktorý nemusíme v bežnom živote kontrolovať. Toto dýchanie je podvedomé, reflexné. Mág a mystik však potrebuje dostať pod kontrolu aj tento aspekt svojho tela a podriadiť ho svojmu zámeru. Okrem dýchania pľúcami existuje ešte aj dýchanie kožou. Naša koža, to je najväčší orgán nášho tela. Fyziologické dýchanie sa uskutočňuje na povrchu kože, je to bezprostredná výmena plynov medzi kožou a vonkajškom. Mág však vie ovládnuť aj tento proces a prispôsobiť si ho do svojej služby. Dýchanie a dych významne ovplyvňuje našu silu, sústredenie a meditáciu. Za normálnych okolností vdychujeme a vydychujeme nosom a hĺbka nádychu a výdychu nie je veľmi veľká, nenadychujeme sa a nevydychujeme na doraz. V meditácii je však potrebné s dychom pracovať. Mág si môže kvalitu vzduchu ktorý vdychuje upraviť silou myšlienky. Je to tzv. impregnácia vzduchu. Vdychovanie vzduchu impregnovaného určitou ideou a jeho ďalšie "spracovanie" v tele a vedomí mága sa nazýva "vedomé dýchanie". O tom si pohovoríme nabudúce. Rýchlosť a hĺbka vdychovania a vydychovania má vplyv na meditáciu. Pomáha k sústredeniu, navodzuje potrebné stavy alebo ruší nežiadúce, môže slúžiť ako odpočítavadlo alebo ako médium ku ponoreniu do hĺbky. Experimentátor si určite nájde ďalšie použitie. Pri meditácii používame tri základné druhy dýchania. Nazval by som ich ako prípravné, koncentračné a meditačné. PRÍPRAVNÉ Používame ho pri začiatku meditácie. Slúži na vyrovnanie dychu, jeho pravidelnosť, prehĺbenie a navodenie prvotnej koncentrácie na meditáciu. Vykonávame ho nasledovne: Po zaujatí meditačnej polohy pomaly vdýchneme nosom. Vdych musí byť pravidelný a plný. To znamená až do stavu, keď máme pocit, že to už ďalej nejde. Trvá cca 10 sekúnd. Pri dosiahnutí vrcholu krátku chvíľu (2 sekundy) počkáme - zastavíme dych, potom krátko vtiahneme akoby ešte o trochu viacej vzduchu (kulminačná pauza) a rýchlejšie vydýchneme cez ústa až na doraz. Opäť kratučká pauza a krátke "dovydýchnutie" a cyklus opakujeme. Jediné na čo sa sústredíme, je prúdenie vzduchu v tele a pravidelnosť. Opakujeme cca 10 krát pri plnom sústredení. Ak neskôr zvládneme impregnáciu, tak prvých päť cyklov môže byť prípravných a druhých päť môže slúžiť na impregnovanie vzduchu. KONCENTRAČNÉ Používame ho na dosiahnutie koncentrácie a odpútanie sa od vonkajších podnetov. Tu prichádza aj možné použitie impregnovaného vzduchu. Rozdiel oproti predchádzajúcemu je v tom, že zmiernime hĺbku nádychu a výdychu a vynecháme kulminačné pauzy. Vydychovanie robíme cez nos. Opäť zostávame v sústredení na dych a započúvame sa hlbšie do tela. V tomto štádiu by sme mali započuť biť svoje srdce a cítiť tok krvi v žilách. Táto fáza môže slúžiť aj na odpočítavanie. Pozvoľna však odpútavame pozornosť od dychu a začíname sa sústreďovať na predmet meditácie. Dĺžka je individuálna. MEDITAČNÉ Toto dýchanie nastupuje už v samotnej meditácii, keď je naša myseľ odpútaná od tela. Ak sa poctivo naučíme techniku dýchania na vstupe, potom sa toto dýchanie ešte viacej zjemní, bude vyvážené a pravidelné a bude citlivo reagovať na potrebu tela ako fyzického, tak aj astrálneho. Bude s ním komunikovať bez toho, aby sme pociťovali nedostatok kyslíku alebo látky ktorou sme vzduch impregnovali. Perióda a hĺbka sa bude automaticky meniť podľa stupňa uvoľnenia alebo tranzu. Pri hlbokom uvoľnení môže zostať aj v perióde jeden výdych a nádych na 30 sekúnd, alebo zostať tak jemný, akoby ste ani nedýchali. V tomto štádiu je možné vypnúť reflex dýchania a dostať sa tak na hranicu klinickej smrti. Dôrazne však pred takýmito experimentami varujem! Vplyv na telo si precvičíme v nasledujúcich cvičeniach. Téma č.6 Vedomé dýchanie Vedomé dýchanie ako technika výcviku a neskôr technika samotnej magickej praxe sa spomína pod rôznymi menami v rôznych zasväcovacích sústavách. Ja som využil zasväcovaciu sústavu mágie živlov Františka Bardona, čiže tzv. Prvej tarotovej karty. Tú som si upravil o poznatky z mystiky, mágie pozitúr a theurgie. Pokiaľ budem ďalej hovoriť o theurgii, tak je to oblasť vyššej mágie a zaoberá sa invokáciou a kontaktom so sférickými inteligenciami (géniovia a antigéniovia alebo anjeli a démoni). Dych v mágii živlov sa považuje za aktívneho uskutočniteľa princípu vzduchu. Princíp vzduchu má v koncepcii mágie živlov spostredkovaciu úlohu medzi ohnivým a vodným princípom. Vedomé dýchanie využíva práve túto sprostredkovaciu schopnosť. Od ohňa prijal vlastnosť sucha a od vody prijal vlastnosť vlhkosti. Bez oboch týchto vlastností by život nebol mysliteľný. Podobný koncept nachádzame aj v mystike. Preto sa napríklad horiaca sviečka (symbol Poznania - Svetlo) nikdy nezháša sfúknutím (dych je symbolom Života - Duch), ale zhášadlom na sviečky! Vzduch, ktorý vdychujeme je podobného charakteru a poslania, ako hrubohmotná potrava, udržuje nás pri živote. Z magického hľadiska však funguje ešte piaty, akášický princíp, alebo princíp éteru, ktorý využíva vedomé dýchanie. Pri normálnom dýchaní obdrží telo iba toľko živlovej látky, koľko potrebuje ku svojmu normálne udržiavaniu. Pri vedomom dýchaní však vkladáme do vzduchu zvolenú vibráciu, alebo aj zložitejšiu myšlienku či predstavu. Túto operáciu nazývame aj IMPREGNÁCIA. Pomocou nej prijíma piaty živel zvolenú vibráciu, predstavu alebo myšlienku a vedie ju elektrickým a magnetickým fluidom ku vzduchovej látke. Vzduch pôsobí ako médium (sprostredkovateľ) – prechádza do pľúc a so sebou prináša aj zvolenú vibráciu, ktorou je impregnovaný. Vibráciu vedie astrálnou matricou ku astrálnemu telu a mentálnou matricou ku duchu. Tento poznatok sa dá využiť pri astrálnom cestovaní, kedy si pred samotnou cestou môžeme impregnovať vzduch vdychovaný fyzickým telom určitou vibráciou a tú používať v astrálnom tele. Nezávisle teda na množstve vdychovaného vzduchu, v mystériu vedomého dýchania všetko závisí na kvalite a sile vibrácie, ktorá je do vzduchovej látky vložená. Princíp impregnácie je univerzálny a v praktickej mágii hojne využívaný. Využívam ho taktiež pre impregnáciu jedla (vedomé jedenie) a pri aplikácii mágie vody (magické očisťovanie aury, magický výcvik očí a podobne). Impregnovať je možné aj magické predmety, pomôcky... v zásade je tu pole pre experiment veľmi otvorené. Takto si môžeme impregnovať vdychovaný vzduch rôznymi vibráciami a prijímať ich do svojho tela. Oproti pôvodnému Bardonovmu konceptu dopĺňam ešte to, že touto vibráciou je možné ovplyvňovať aj fyzické telo a to celkom zrejme a dokázateľne na základe spätného pôsobenia astrálneho tela na zdravotný stav fyzického tela, resp. na základe spätného pôsobenia aury na jednotlivé orgány. Taktiež je cez vedomé dýchanie možné robiť magické očisťovanie tela ako aj aury a venovať pozornosť jednotlivým orgánom svojho tela, ako sme si to dostatočne vysvetlili a nacvičili v predchádzajúcich témach. Pre lepšie pochopenie a praktický nácvik, bude v budúcej téme ako príklad vysvetlená základná vibrácia a to vibrácia POKOJA, ako aj jej použitie vo vedomom dýchaní. Téma č. 7 Uzobranie Než pristúpim k popisu príkladu nácviku vibrácie POKOJ ako som vám sľúbil, musím pre úplné pochopenie celej techniky nácviku uviesť ešte jednu techniku ktorú používam v postupe. Volá sa uzobranie. Tento zvláštny názov som prevzal z mystickej metodiky, pretože v magickej praxi som preň nenašiel primeraný výraz. Príbuzná metodika v magickej praxi je koncentrácia, ale ako ďalej uvidíme, nevystihuje celú podstatu uzobrania. Snažil som sa previesť túto metodiku a jej mystický kontext do magickej techniky, samozrejme, experimentátor si ju upraví podľa svojej podstaty a zamerania. Uzobranie je určitý stav, ktorý sa vyznačuje nasledovnými znakmi: 1. UPOKOJENIE. Je to upokojenie tela, emócií a myšlienok. V meditačnej magickej praxi sa dosahuje prvotné upokojenie spôsobom, ktorý sme si už popísali a precvičili. 2. SPRÍTOMNENIE. K získaniu pocitu prítomnosti je možné si povedať nasledovnú formulku: „Nič nie je dôležitejšie, ako to, že sa teraz pripravujem na... (doplním to, na čo sa pripravujem)“. Je potrebné túto formulku precítiť, sústrediť sa na prítomnosť a dôrazne zavrhnúť všetky myšlienky na čokoľvek iné. 3. ZJEDNOTENIE. V tomto stave sa dá povedať, že čo cítim, to myslím a čo myslím, to aj konám. Napríklad: Cítim pokoj, myslím pokoj, konám pokoj (telo je pokojné). 4. BDELOSŤ. Nadväzuje na sprítomnenie, neznamená nič iné, ako vnímať svoje postavenie a nepredbiehať udalosti myšlienkovými výpadmi vpred. Znamená to sústredenosť, v ktorej nezaspíme a nenecháme sa unášať fantáziami a asociáciami. Rozdiel o proti magickej metodike koncentrácie je teda zrejmý, ako aj body, ktoré ich spájajú. Uzobranosti je treba sa cvičiť. Významne však pomáha k otváraniu vnútorných očí a v doplnení s magickou metodikou koncentrácie vyľaďuje mága na vysoký stupeň súzvuku s vibráciami astrálu. To napomáha nielen pri samotnej meditácii, ale aj pri magických operáciách. Po určitej dobe výcviku sa stav uzobranosti dá dosiahnuť veľmi rýchle, v priebehu vyslovenia príslušnej magickej formulky. Teória ku príkladu používania vyšších vibrácií v nižšej magickej praxi Vibrácia POKOJ Aby sme rozumeli nasledovnej koncepcii, treba pripomenúť, že v tejto chvíli robíme malý metodický mostík do vyššej mágie, ale mostík oprávnený a aj potrebný. Vibrácia Pokoja je stavom, na ktorý vylaďuje mág svoje vedomie a vnímanie. Tým otvára príslušný tunel vo sférickej mágii, povoláva vlastnosti danej sféry ku sebe. Môžeme si to dovoliť už na tejto úrovni, pretože zatiaľ hovoríme len o stavoch vedomia a vibráciách, navyše vibrácii ktorá môže uškodiť len cholerikom z presvedčenia . Pokoj je základom napredovania nielen v duchovnom svete, ale zvlášť vo svete mágie na úrovni ovládania živlov a elementárneho tvorenia. Túto vibráciu vzhľadom na jej univerzálnosť môžeme s úspechom používať počas celej magickej praxe, od najnižších stupňov až ku najvyšším. Pokoj v tejto koncepcii nie je nehybnosť a nenájdeme ho ani vo vlastnostiach živlov. Neexistuje sám o sebe. V podstate je to dynamická rovnováha, ktorá má tendenciu sa vyvíjať buď do posiľovania samého seba znásobovaním (rastie zo seba), alebo sa môže zvrhnúť do nepokoja, chaosu. Pokoj je vyváženie vlastností živlov. Je to ústredný dostredivý vír, ktorý vťahuje, premieňa a premenené rozširuje. Poskytuje základ pre tvoriaci pohyb a pre silu opretú o rovnováhu. V tejto vibrácii dosahujeme taktiež jednotu s celým stvorením a stávame sa jeho chápajúcou súčasťou. Poskytuje základ pre tvorbu myšlienkou, čo je napríklad aj magická operácia. Tvorenie má svoju skrytú stránku a tou je, že človek pri tvorení pôsobí na dielo a dielo zároveň pôsobí aj na neho a dotvára ho. Tvoriť v chaose znamená posilovať v sebe vplyv chaosu, tvoriť v pokoji znamená posilovať v sebe vplyv pokoja. Cennou vlastnosťou mága je súčasne schopnosť byť mystikom a ovládať techniku kontemplácie (spoznávania, nazerania). Jej základom je vibrácia Pokoja. Pokoja, ktorý má oporu v dôvere v silu Univerza, ktorú denne mystik a mág prijíma. Pokoja, ako dôveru v seba samého, pretože máme v sebe sprítomnené živé a spoznávané Univerzum (alebo b.ha). Pokoj je ako stred, z ktorého expandujú ďalšie vibrácie Stromu života – láska, milosrdenstvo, rozumnosť, chápavosť, radosť, odvaha, tvorivosť... všetky aktívne a pozitívne vibrácie. Milovať a pôsobiť na základe pokoja znamená byť trvale šťastným z kontaktu so životom a stvorením. Ako však dosahovať počiatok tohto stavu na začiatku? Je potrebné si zvoliť pokoj ako prvú vibráciu a používať ju v magickom výcviku všade tam, kde sa používanie vibrácie vyžaduje, napríklad pri impregnácii vzduchu pri vedomom dýchaní a pod., rovnako je možné túto vibráciu používať v meditačných cvičeniach a pri výcviku kontroly myšlienok. Téma 8 Pozorovanie myšlienok Existuje meditácia s predstavami a bez predstáv. Ak máme v sebe nejakú predstavu, môžeme si ju vypestovať do takej miery, že sa uvoľnia citové a energetické reakcie v našom tele aj mimo neho. Môžeme tak uchopiť silu predstáv a zameriavať vzniknuté energie na rôzne veci alebo magické operácie. Každému počinu v magickej operácii predchádza myšlienka, ktorá nadobúda silu v koncentrácii. Pri meditácii bez predstáv, naopak, izolujeme sa od akýchkoľvek myšlienok a zameriavame sa len na vnímanie. Myšlienky, predstavy a pojmy miznú, koncentrácia neexistuje, sme v stave pasívnej bdelosti a slobody. Má tento stav pre mága význam? Odpovedám jasné ÁNO. V tomto stave sa mág učí vnímať iné dimenzie a ich vibrácie, je to stav kedy vníma astrál bez toho, aby ho popisoval a interpretoval. Učí sa byť s ním v súlade a rozumieť mu. Je to tiež stav prijímania z Akášickej kroniky. Bez ohľadu na jeden alebo druhý druh meditácie, nezaobídeme sa bez znalosti techník na prácu s vlastnými myšlienkami. Prvou z nich je kontrola myšlienok. Kontrola myšlienok znamená pasívne sledovanie toku myšlienok tak, ako sa nám objavujú v hlave. Pozorne ich sledujeme, ale nerozvíjame ďalšou myšlienkou, ani ich vnútorne nekomentujeme. Nazeráme na ne akoby na neosobný záznam. Techniku nácviku si preberieme v cvičeniach. Tu uvediem len niekoľko poznatkov z praxe. Pre začiatok je lepšie vykonávať tieto cvičenia v akejkoľvek inej meditačnej polohe ako v ležiacej. Necvičený adept ľahko zaspí. Pri sledovaní myšlienok je potrebné nielen na ne nazerať, ale zároveň dávať pozor, aby ste sa nestali ich súčasťou, teda by ste sa nestali účastníkmi toho, čo myslíte. Signálom že sa stávate účastníkmi myslenia je to, že začnete myslieť v prvej osobe. Hneď ako sa pri tom prichytíte, odosobnite sa a pokúste sa znovu nazerať na myšlienku ako na záznam, ktorý sa prehráva vo vašom vedomí. Je to taktiež prvý príznak zaspávania. Je preto účelné si v istých intervaloch povedať: „Teraz sledujem myšlienky.“ Myšlienky sa objavujú v troch podobách. Pochopenie týchto podôb vám pomôže pri práci so snami. Prvá podoba je forma obrazu. Obraz sa objavuje ako premenlivý a veľmi prchavý. Tento poznatok je dôležitý pri precvičovaní vizualizácie a pri práci so snovými obrazmi. Druhá podoba je vo forme reči a zvukov. Reč a zvuk sa viaže hlavne na obraz, ale môže ho ľahko pretrvať. Zdá sa mi, že zvuk vyvoláva obraz ľahšie, ako obraz zvuk. Zodpovedalo by tomu aj moje pozorovanie v astrále. Je napríklad jednoduchšie vyvolať si typickú mimiku známeho človeka tým, že si vyvolám jeho typickú reč, ako naopak. Tretia podoba je vo forme rezistentných zvukov. Jedná sa hlavne o nejakú melódiu, ktorá v našom vedomí pulzuje bez ohľadu na predchádzajúce dva typy. Zdalo by sa, že sa nedá zahnať, pretože sa vždy objavuje na myšlienkovom pozadí ako myšlienkový šum. Myslím si, že do istej miery to môže súvisieť so zvykom počúvať hudbu pri práci ako zvukovú kulisu, pretože keď som s tým v rámci experimentu na čas prestal, prestala aj neodbytnosť tohto druhu myšlienkového šumu. Našiel som niekoľko spôsobov ako sa rezistentného zvuku zbaviť. Ako najúčinnejšie sa ukázalo jeho dôsledné sledovanie a hodnotenie. Zvuk alebo melódia sa časom vyčerpá, „dojde páska“. Rozhodne tento šum neodporúčam v tomto štádiu potláčať, pretože sa celkom zlomyseľne dokáže objaviť aj uprostred magickej operácie pri zariekavaní. Pozorovanie myšlienok prináša po čase myšlienkové prázdno. Myšlienky, pokiaľ totiž nie sú rozvíjané, existujú len ako vynárajúce sa a miznúce formy, ktoré sa pozvoľna vyčerpajú. V budúcej téme si povieme niečo o kontrole myšlienok. Téma 9 Kontrola myšlienok Ďalšou dôležitou schopnosťou mága pracujúceho s astrálom a konajúceho meditačnú prax je kontrola myšlienok. Pri akejkoľvek magickej operácii, vizualizácii koncentrácii a podobne, je nutné sústredenie myšlienok s presne stanoveným obsahom. Do toho sa však často vmiešavajú myšlienky, zvuky a obrazy, ktoré do danej práce jednoducho nepatria a buď tvoria myšlienkový, obrazový alebo zvukový šum, priamo narúšajú koncentráciu, či nebodaj úplne odvedú adepta od zamýšľaného úkonu. Kontrola myšlienok preto znamená vyslovenie jasného a kategorického „NIE!“ každému takémuto pokusu myšlienok o sabotáž. Myšlienky, ktoré nepatria do výkonu momentálnej práce, nemajú v hlave adepta čo hľadať aj keď sa tvrdošijne objavujú. Výcvik tejto zručnosti musí prejsť do automatického potlačenia týchto myšlienok počas celého dňa. Prítomnosť myšlienok nesúvisiacich s našou prácou nás totiž oberá o dve dôležité cenné veci. A to o čas a energiu. Boli by ste prekvapení, koľko času nám dokážu zničiť zbytočné sprievodné myšlienky počas konkrétnej práce. Niekedy ju predĺžia až dvojnásobne. V schopnosti potlačenia zbytočných myšlienok spočíva taktiež významná časť tajomstva, prečo vytrénovaný adept dokáže za ten istý čas zvládnuť viacej vecí či úkonov, ako adept v tejto technike nevytrénovaný. Platí tu základné pravidlo hermetizmu: „Čo robíš, urob rýchle. Čo môžeš urobiť ráno, neodkladaj na večer.“ V konečnej fáze tejto zručnosti myslí adept a mág iba na to, čo robí a to aj v prípade maličkostí. Neznamená to držať sa jednej jedinej myšlienky, ale vymedzeného súboru pochodov myšlienok, ktoré súvisia s vykonávanou prácou. Je to zároveň základ techniky, ktorá sa volá tiež Sprítomňovanie. Tá je dôležitá pri meditácii, uzobraní, zaklínaní, modlitbe či inej magickej operácii. Pri kontrole je možné si veľmi účinne vypomáhať heslom „Zo všetkého je teraz najdôležitejšie to, čo práve robím (na čo myslím) a nič iné.“ Isteže takáto koncentrácia si vyžaduje aj určité množstvo energie. V konečnom dôsledku jej však minieme menej, ako ho minieme na zvládnutie práce naťahovanej myšlienkovými šumami, lebo ju robíme oveľa dlhší čas. Ak sa po čase koncentrácie na problém dostaví únava, je možné prácu prerušiť a vedome odviesť myšlienky na inú tému. Oddýchnuť si možno buď to riešením oddychového problému, alebo technikou uvoľneného sledovania myšlienok. Táto technika je veľmi pragmatická, lebo nielenže si pri nej oddýchnete od koncentrácie, ale zistíte myšlienkové šumy na pozadí, myšlienkové fragmenty a nevyžiadané myšlienkové formy a vyčistíte si celú myseľ. Na budúce si povieme niečo o technike udržania si myšlienky. Téma 10 Udržanie myšlienky Schopnosť udržať si myšlienku je pre mága jednou z kľúčových schopností v magickej praxi. Potrebuje ju na takmer na každom kroku, predovšetkým však pri magických operáciách alebo pri meditáciách. Udržanie myšlienky znamená úplne sa sústrediť na jednu jedinú myšlienku a potlačenie všetkých myšlienok s ňou nesúvisiacich. Bez zvládnutia predchádzajúcej techniky kontroly myšlienok je to prakticky nemožné. Pri nácviku je potrebné zvoliť si určitý myšlienkový pochod a nejakú vhodnú predstavu, ktorú si treba so všetkých síl podržať. Spočiatku sa takéto úsilie bude dariť možno počas niekoľkých sekúnd, neskôr minút. Cieľom je sledovať jedinú myšlienku aspoň 10 minút. Pri voľbe určitej myšlienky a myšlienkového pochodu si treba dať pozor na to, že si nevyberáme jedno slovo, ktoré potom dookola opakujeme ako mantru. Toto nie je myšlienka a táto technika mantry nie je o technike udržania si myšlienky. Zvoliť si treba takú myšlienku, s ktorou sa dá pracovať bez mechanického opakovania. Ako príklad uvádzam v cvičeniach udržanie si myšlienky v spojení s vibráciou POKOJ. Túto vibráciu sme si preberali a na popísanom postupe je možné si ľahšie uvedomiť o čo v tejto technike ide a ako ju účinne cvičiť. Samozrejme, na začiatku je potrebné trénovať minimálne jedenkrát za deň v meditačnej polohe. Je potrebné si zaznamenať čo sa počas meditačných cvičení dialo, aké veci vás vyrušujú a aké typy myšlienok, obrazov a zvukov sa snažia o narušenie koncentrácie pre udržanie si zvolenej myšlienky. Ako náhle porozumiete tomuto procesu a technike samotnej, je potrebné ju previesť do bežnej životnej praxe. V priebehu dňa sa iste zaoberáte rôznymi myšlienkami a myšlienkovými pochodmi. Táto technika výrazne skracuje čas potrebný pre prácu s konkrétnou myšlienkou, pretože vás naučí nemrhať časom na myšlienkové šumy, snenia a fantázie počas práce. Na budúce si povieme niečo o tom, ako potlačiť úplne všetky myšlienky a dosiahnuť stav ne-myslenia. Téma 11 Vyprázdnenie myšlienok Dostávame sa ku Taxis, ku skúšobnému kameňu magickej praxe v práci s myšlienkami. Žiak, ktorý si na tejto prekážke zláme nohy, ďalej v meditačnej a magickej praxi ktorú sledujeme výrazne nepostúpi. Dosiahnutie tohto stavu je možné v zásade dvoma spôsobmi. Tí, ktorí správne cvičili sledovanie myšlienky sa nevyhnutne museli dostať do stavu myšlienkovej prázdnoty. To je jediný správny výsledný stav tejto techniky, ktorý skontroluje, či žiak v technike sledovania myšlienok postupoval správne a sám sa nestával ich aktívnym tvorcom alebo obeťou asociácií. Pomocnou technikou je potlačenie myšlienok (kontrola myšlienok), v ktorej sme precvičovali zadržanie tých myšlienok, ktoré nesúviseli so sledovanou témou. Tým bystrejším teda už iste došlo, že technika vyprázdnenia myšlienok je syntézou oboch predchádzajúcich, vhodne upravenou. Stav myšlienkovej prázdnoty je v meditačnej aj magickej praxi žiadúcim stavom vedomia, preto som sa ho naučil dosahovať pomerne rýchle. V čase magického útoku aj okamžite. V prednáške o astrále som písal o tom, že pri pohybe v astrále je myslenie to isté ako rozprávanie v hrubohmotnom tele. Taktiež v tomto stave ne-myslenia je možné skoncentrovať astrálnu energiu na obranu aj na útok, alebo na doplnenie vlastnej. Keďže o tomto stave vedomia je pomerne zložité jasne písať, popíšem niektoré jeho základné aspekty, teda ako sa javí pri jeho dosiahnutí: • Úplná absencia samovoľných myšlienkových foriem (slov, obrazov, zvukov). • Vonkajšie zvuky sú pociťované samé o sebe, ako fyzická vibrácia, bez akejkoľvek interpretácie. Sú vnímané na fyzickej úrovni – v tomto stave je taktiež možné naplno pochopiť a zažiť, čo to znamená, že zvuk je vibrácia (aj jeho význam v magickej operácii! – tým som pre adepta povedal všetko potrebné). Ak teda buchnú dvere, prejde cez telo vlna zvuku, ktorá v ňom vyvolá príslušné chvenie a ozveny... tak isto aj v entitách. Myšlienka „buchli dvere“ je už interpretácia zvuku a narušenie myšlienkovej prázdnoty. • Astrálne otvorenie očí. Alebo otvorenie astrálnych očí? To nech vyriešia systematici, pre nás je teraz podstatné, že operatér prestáva mať pocit fyzicky zatvorených viečok (schopnosť použiteľná hlavne pri preskúmavaní priestoru pred magickou a po magickej operácii). V tomto stave je možné „vidieť“ tmu (vymiznú farebné škvrny a záblesky), lebo aj keď máte oči fyzicky zatvorené, na úrovni vedomia ich máte otvorené. Ako vidíte, nastáva malý problém v logickej argumentácii, ale tieto veci je možné chápať už len na princípe analógií (tu odkazujem na Smaragdovú dosku Herma Trismegistra!). Súčasne sa ale dostavuje pocit vnímania priestoru a času iným spôsobom ako zmyslami. Priestor sa prehĺbi o ďalší rozmer. Ten je známy cestovateľom. • Spolu to prináša stav absolútneho pokoja tela, emócií a myšlienok a má to svoju „váhu“, keby sa to dalo takto nazvať. Možno lepší výraz by bol „pevnosť“. Alebo „pevnosť a váhu a jednotu“. Zažite si to a vyberte si. • V tejto fáze je možné vyvolať alebo prijať myšlienku s neobyčajnou silou, ostrosťou a stálosťou. Javí sa ako čistý obraz, na úrovni vízie. Toto je tiež stav vedomia, ktorý umožňuje veľmi čistú komunikáciu s astrálnymi entitami (adept vážne sa zaoberajúci invokáciou, evokáciou alebo veštením tu iste nájde onú skalu na ktorej sa stavia dom – tým je tiež povedané veľmi veľa, ostatné ponechám na vlastnú prax a dôvtip). Keď v tomto stave otvoríte oči aj fyzicky, pravdepodobne nebudete vnímať priestor okolo vás ako iba fyzickú realitu, ako iba výsek priestoru na ktorý sa práve pozeráte, ale kontinuálne aj to, čo je za vami, nad vami aj pod vami hlbšie a ďalej ako steny (ak ste v izbe). Taktiež periférne videnie je veľmi jasné a aj predmet nachádzajúci sa na kraji zorného poľa viete popísať detailne bez toho, aby ste pohli okom. Pri evokácii je periférne videnie dosť dôležité. Ale toto fyzické vnímanie predmetov nemá prinášať ich interpretáciu. Pôsobia podobne ako zvuk – na fyzickej úrovni, dokonca aj ich farby vyvolávajú pocit fyzického vlnenia (farby v magickej operácii!) na úrovni vibrácií. Podobne ich tvar (sigílie, pentakel!). Toto všetko sa dá vnímať a zažiť a pochopiť niektoré zložky magických operácií a ich zmysel a vplyv na astrál. Ostatné v cvičeniach.

Cvičenie č. 1 Pre meditácie si potrebuje mág splniť dve základné podmienky. Podmienka prvá: musí si nájsť vhodný priestor pre meditáciu. Mal by byť pokojný, kde ho nebudú vyrušovať ľudia a zvieratá, môže byť s tlmeným svetlom a s teplotou, ktorá je príjemná. Skúste sa po takom priestore pozrieť a nabudúce si povieme, ako ho vybaviť. Podmienka druhá: musí si nájsť vhodnú polohu tela. Tá je samozrejme individuálna. Mala by byť dostatočne pohodlná, aby v nej vydržal aspoň 15 minút bez toho, aby sa cítil obmedzujúco. Mystická tradícia uprednostňuje polohu, pri ktorej je trup (chrbát) vpriamený smerom od zeme hlavou hore. To je symbolická poloha vyjadrujúca spojenie nebies a zeme po ktorom vystupujú naše myšlienky a zostupujú ideje z Univerza. Odporúčam práve vzpriamenú polohu. Ideálna je poloha v sede. Najmenej vhodná, aj keď najpohodlnejšia je poloha v leže. Najmenej vhodná je preto, lebo ľahko pri nej človek zaspí. Ja osobne používam niekoľko polôh, podľa situácie, dĺžky a obsahu meditácie. Pri skúške sa riaďte nasledovnými pravidlami: 1. Vyskúšajte si viacero polôh. V každej zotrvajte aspoň 15 minút denne so sústredením na svoje telo. 2. Počas toho času pozorujte svoje telo. Kde má kontakt s podložkou, aké pocity máte pri tej polohe, akým spôsobom sa telo vzpiera a čím sa vám snaží naznačiť, že v tejto polohe už ďalej nechce byť. 3. V každej polohe sa s ním o tom rozprávajte. Snažte sa presvedčiť partie tela ktoré robia problémy, že sú súčasťou celku a to pracuje na spoločnom dobrom diele. Nech sa toho zúčastnia svojou službou (koleno čo tlačí pri kľačaní, chrbtica čo sa vzpiera pri vzpriamenom sedení, zákerné svrbenie, šteklenie vlasov a podobne). Buďte voči nemu láskaví a trpezliví. Po čase zistíte, že neexistuje prirodzená poloha, v ktorej by vaše telo vydržalo menej ako 15 minút. Toto cvičenie s telom a polohami prináša jeho lepšie spoznávanie. Nech sa vám nezdá komunikácia s ním detinská, infantilná. Nie je to tak. Ľudská bytosť sa skladá z viacerých zložiek a zasvätený mág vie, že musia pôsobiť spolu a preto sa musia medzi sebou naučiť komunikovať. Rýchle prídete na to, že keď sa s telom naučíte komunikovať, bude vám lepšie slúžiť. Odcení to a pri meditáciách vás nebude zrádzať. S radosťou sa bude zúčastňovať na práci mága lebo zistí, že ho niekto počúva a záleží mu na jeho názore. Cvičenie č. 2 V predchádzajúcom cvičení sme skúmali, čo nám signalizuje telo v rôznych polohách. Dnes pokročíme o krok ďalej a započúvame sa do komunikácie medzi telom, vnútornými pocitmi a priestorom. Najprv si samozrejme musíte dobre naštudovať novú učebnú látku. Potom si pripravte podmienky na meditáciu, vyvetrajte, zatiahnite rolety, vypite trochu vody... vycikajte sa... Postupne zaujmite každú z polôh ktorú som popísal v teórii. Urobte tak pomaly, sústredene. Snažte sa precítiť každú časť vášho tela a telo ako jeden celok, ako živý symbol. Ak ste si už nacvičili komunikáciu s telom, niektoré nepríjemné tlaky na kolená alebo kĺby isto na chvíľu zvládnete. Pokiaľ treba telu dohovoriť, urobte tak. Po zaujatí polohy sa započúvajte hlbšie do svojho tela. Skúste sa od svojich pocitov trochu odosobniť a potichu nazerajte, ako vami prechádzajú v danej polohe. Zamerajte sa na emotívne pocity, nie na fyzické podnety z podložky na ktorej ste. Po chvíli vyskúšajte malú zmenu. Zmeňte polohu hlavy. Potom paží. Potom dlaní. Vždy skúmajte, čo zmena polohy prináša pre vaše vnútorné emócie a naladenie. Robte tak pomaly ale nedovoľte vlastným myšlienkam, aby sa tým zaoberali a analyzovali to. Nechajte pracovať iba svoje vnútorné pocity. Ak nebudete cítiť nič zvláštne na začiatku, nevadí. Uvoľnite sa a skúmajte znova. Dôležité je, aby ste sa naučili sledovať svoje vnútorné pocity a emócie, ako komunikujú s telom pri zmenách polohy. Ak to zvládnete, pristúpte k druhému experimentu s telom a pocitmi. Urobte to isté, ale skúste vnímať polohu svojho tela voči širokému priestoru. Nie voči stenám, nie voči izbe, ale voči priestoru. Zabudnite na steny okolo vás, otvorte si priestor a nechajte ho na seba pôsobiť v rôznych polohách. Je dobré si pocity zapísať po každom ukončení meditácie. V priebehu niekoľkých dní môžete byť prekvapení, ako sa vaše vnímanie zjemní a ako zvláštne môže priestor a poloha tela komunikovať s vašim vnútrom a ako zvláštne môže komunikovať vaše telo s priestorom. Sú to prvé, priam nežné dotyky s astrálom. Cvičenie č. 3/A V tomto cvičení sa budeme venovať dychu a tým uzavrieme prácu s telom na vstupe do meditácie. Všimnime si, ako môžeme naučiť dych komunikovať s telom. V tomto cvičení si preberieme prípravné dýchanie. Jeho popis je v teórii. Zaujmite meditačnú polohu a urobte prvých desať prípravných cyklov dýchania. Sústredte sa len na zvládnutie formálnej dýchacej techniky - teda kulminačné body a sledovanie prúdenia vzduchu. Pozorujte, čo to robí s pľúcami, mysľou, kožou. Otvorte oči a na pár sekúnd sa vráťte do normálu. Cvičenie zopakujte, ale s hlbším sústredením na pocity. Znova prerušiť. A teraz si to zoberme takto: Predsatvte si, ako vo vzduchu ktorý vdychujete načerpávate životodarný kyslík. Pri kulminačnom bode nádychu precíťte túto silu v pľúcach. Pri výdychu si naopak predstavte, že z vás vychádzajú nielen škodliviny, ale aj nepokoj, napätie, nervozita, stres... čokoľvek, čo vás emotívne zamestnávalo pred meditáciou. K tomu pridajte aj prípadný rušivý pocit z tela. Pobolieva vás žalúdok alebo hlava? Zbavte sa nepríjemných telesných pocitov ich postupným vydýchnutím. Cieľom je dosiahnutie pokojného stavu v dychu, tele, emóciách aj v myšlienkach a nabitie tela energiou. Cvičenie 3/B V tomto cvičení posunieme dýchanie hlbšie do tela. Naučíme sa odovzdávať silu nielen pľúcam, ale ktorémukoľvek orgánu v tele a tiež vyzbierať od neho škodlivé veci a vypustiť ich preč. Verte mi, že vaše telo to znova odcení a bude vám pri meditáciách pomáhať. Prejdime od prípravného ku koncentračnému dýchaniu. Popis je opäť v teórii. Prvé dve až tri cvičenia zamerajme len na nácvik techniky. Na pravidelnosť dýchania, na počúvanie prúdenia vzduchu, na tep srdca a na pocit prúdenia krvi v tele. Keď máme tieto pocity zmapované a vieme ich vnímať, vráťme sa znova ku dychu. Použijeme myšlienku z predchádzajúceho cvičenia o kyslíku v pľúcach. Dáme je však mystickejší náboj a magickejšie využitie: Vtiahnime v koncentračnom dýchaní, ktorého techniku už ovládame, vzduch s predstavou kyslíku. Pocítime ho v pľúcach. Pri výdychu však tento vzduch nevydýchneme von, ale posunieme ho v predstave do celého tela. Vydýchneme teda kyslík z pľúc do vnútra celého tela. Môžeme si to predstaviť aj ako keby sme vydýchli sami do seba, do oblasti žalúdka, odkiaľ necháme dych rozplynúť po tele. Pri ďalšom nádychu si predstavíme, že do pľúc nasávame z celého tela neporiadok a ten pri ďalšom výdychu vydýchneme do vzduchu. Takto si môžeme v tele obmeniť magickým spôsobom "vzduch" a prečistiť si ako auru, tak aj astrálnu časť. Pomáha to aj fyziologicky. Pokiaľ túto techniku zvládnete, môžete si prepumpovať "čistým vzduchom" ktorúkoľvek časť tela aj osobitne. Význam to naberá hlavne pri vedomom dýchaní. Pri tomto druhu dýchania je užitočné mať zapálenú sviečku, ktorá tieto emanácie spáli, aby sa nepotulovali po priestore, ale je možné mať aj iný "lapač prachu" . Týmto by sme mali mať telo primerane vyčistené a naladené a to ako fyzické, tak aj astrálne. Zopakujem ešte cyklus očisťovania: 1. nádych (zo zvduchu do pľúc) - kyslík z vonku do pľúc 1. výdych (z pľúc do tela) - kyslík z pľúc do celého tela 2. nádych (z tela do pľúc) - neporiadok z tela do pľúc 2. výdych (z pľúc do vzduchu) - neporiadok z pľúc von Cvičenie 4/A V tejto prvej časti len predošlem niektoré zásady pre výcvik v cvičení 4/B, ktoré spracujem do čitateľnej (odľahčenej) podoby spolu s teóriou o vibrácii POKOJ. Tieto zásady platia univerzálne pre prijímanie akejkoľvek vibrácie pri vedomom dýchaní a samozrejme, pokiaľ chcete experimentovať a upraviť si ich na svoj obraz, tak pre bádajúceho mága tu nie sú položené žiadne obmedzenia, iba niekoľko osvedčených postupov. 1. Dychové cvičenia sa majú robiť pomaly a kľudne. Odporúčam začať so siedmymi vdychmi. Každý deň je možné pridať o jeden vdych viac. Nie je účelné príliš zvyšovať počet vdychov, ani dobu cvičenia. Postupne sa doba môže predĺžiť až na pol hodinu. Neskôr však bude stačiť desať minút a v pokročilých fázach som sa ustálil na počiatočnom počte – sedem vdychov. Prečo? S výcvikom sa bude posilovať schopnosť prijať a použiť vibráciu, takže na skutočné pocítenie účinku bude treba menej času. Je to logické a podobné ako so závažím. Ak je cieľom preniesť sto kilogramov váhy, tak na začiatku ho preniesiem na desaťkrát po desať kilogramov, ku koncu ho odnesiem naraz. S výcvikom sa zvyšujú adpetove schopnosti a koncentrácia a tým aj jeho sila. 2. Poloha a dýchanie: Osvedčil sa mi turecký sed. Môže byť aj iná poloha pri ktorej je vzpriamená chrbtica a voľný hrudník. Vdychovať nosom, pomaly, neprerušovane a naplno, s kulminačnými bodmi pri nádychu. 3. Perióda: Zaradiť do výcviku ráno a večer. Podľa druhu zvolenej vibrácie však použiteľné aj kedykoľvek v priebehu dňa. 4. Vibrácia a predstava: Musí byť v súlade so zvolenou a používanou nacvičovanou vibráciou (pri všeobecnom výcviku alebo sa to používa vo sférickej mágii) alebo musí prinajmenšom harmonizovať s ostatnými vibráciami prípadnej magickej operácie (rituálu). Inak sa adeptovi podarí nacvičiť skôr neškodnú autosugesciu, než reálne pôsobiacu silu. Formulácie pre vdych a výdych nech si zvolí každý sám na základe ďalej uvedeného príkladu pre nácvik vibrácie POKOJ. Ďalšiu časť, praktickú, pripojím čo najskôr po prepísaní do čitateľnejšieho jazyka. Cvičenie 4/B Nácvik vibrácie POKOJ Ako som sľúbil, uvádzam ako príklad jedno cvičenie pozostávajúce zo súboru techník na nácvik vyšších vibrácií, ktoré je možné potom používať v magickej alebo mystickej praxi, ale uľahčujú aj zážitky pri astrálnom cestovaní. 1. Zaujatie polohy: Turecký sed, ruky zdvihnuté, obrátené dlaňou hore vo výške pliec, tvár mierne zdvihnutá, oči zatvorené, úsmev. To jest pozitúra dôvery, očakávania a prijímania. 2. Krátke prípravné a koncetračné dýchanie. Cieľom je dosiahnuť stav prípravy na uzobranie. 3. Krátke uzobranie. Jeho vnútorný pochod: vyslovím nasledovnú formulku, ktorú prežívam sústredene slovo po slove s dôrazom na každé slovo: „Teraz budem prosiť (Boha) o Pokoj. Dôverujem mu a očakávam jeho prijatie. /Pozn.: Pri vyslovení slova „Teraz“ sa sústredím na bežiacu prítomnosť; „budem prosiť“ sa sústredím na silnú emóciu prosby ... a tak ďalej, teda opakujem, precítiť a prežiť treba každé slovo nielen v jeho vyslovení, ale aj v tom, že si sprítomňujem to, čo konkrétne slovo znamená a to ako v slovách, tak aj v emóciách/. Pokiaľ niekto nie je samozrejme veriaci, tak si musí dať do oslovenia takú entitu, ktorej dôveruje. 4. Vydýcham nepokoj. Techniku sme sa už učili. Vnímam ho a cítim ako sa pri výdychoch odo mňa vzďaľuje a ako ho oheň sviečky spaľuje. Nenechám ho okolo seba v žiadnej podobe. Tým sa skoncentrujú myšlienky, upokoja sa a je možné pristúpiť ku invokácii. 5. Invokácia: „(Bože), Ty si Stvoriteľ nebies aj zeme, Ty nám dávaš podľa našej prosby a svojho zasľúbenia. Prosím Ťa o POKOJ. Dovoľ mi prijať ho do seba a použiť ho. Ďakujem Ti. Amen, amen, amen.“ /Pozn.: poznám samozrejme námietku voči použitému osloveniu entity (Boh), je to len príklad invokačnej formulky, aby bolo zrejmé, že má vyjadrovať oslovenie entity, predmet prosby a zámysel, čo s tým ďalej chcem robiť. Toto si každý zručný mág dokáže upraviť pre svoju entitu (anjela, sprievodcu a podobne). Dôležité je, aby mág so svojou formulkou bezvýhradne súzvučil, inak ju nebude vedieť precítiť. a nebude tým pádom účinná. Precítenie slov je opäť rovnaké ako pri uzobraní, slovo po slove si sprítomňujem a predstavujem si každé slovo a emóciu/. 6. Správne vykonaným uzobraním a invokáciou je možné otvoriť sféru ktorej sa dožadujeme a príslušnú vibráciu to priam zviditeľní. Na jej základe naplní celý nami vnímaný priestor POKOJ. V mojom vnímaní má podobu modrého dymu alebo hmly, steká na ruky a citeľne hreje aj keď je ovzdušie úplne chladné. Toto otvorenie je bezpečné aj na nižších stupňoch magickej praxe. 7. Potom je možné takto vnímanú vibráciu prijímať vdýchnutím na princípe vedomého dýchania. Robím sedem plných dvojíc nádych – výdych. Pri každom nádychu mi modrá hmla – Pokoj, naplní celé pľúca. Výdych vibrácie vykonávam do seba, ako sme si to už nacvičili predtým. Fyzický vzduch vydychujem samozrejme von z pľúc. Pritom používam zvolené formulky: Formulka nádychu znie: „Prijímam POKOJ, ktorým nik neotrasie“. 1. Výdych: „Pokoj prechádza do všetkých buniek v tele a pripravuje ich na uskutočnenie Pokoja“. 2. Výdych: „Pokoj prechádza do žíl, očí, uší, pokožky a prstov.“ 3. Výdych: „Upokojili sa moje nervy, pocity a vnútorné orgány, dych aj tep srdca.“ 4. Výdych: „Upokojili sa moje myšlienky a celý som vnútorne pokojný k uskutočneniu jednoty.“ 5. Výdych: „Spojilo sa telo zjednotené s celým vnútrom. Teraz duša aj telo jedno sú.“ 6. Výdych: „Duša zjednotená s telom, spojila sa s duchom a teraz v pokoji jedno som.“ 7. Výdych: „Spájam sa s celou sférou, od tela cez dušu aj ducha teraz v pokoji prijímam." Pri dostatočnom precítení všetkých formuliek a pomalom odriekaní, vibrácia Pokoja zaplavuje všetky partie tela podľa smerovania. Má to výrazné účinky ako na zdravie fyzického tela, tak aj na pohyb v magickom zrkadle, no a nepochybne aj na ducha. Ide tu o uskutočňovanie potrebnej jednoty. Častou chybou mága povolávajúceho sférické bytosti je to, že nie je vnútorne jednotný a vyladený na príslušnú vibráciu, ktorá je domovskou vibráciou povolávanej bytosti. Stav pokoja sa však dá použiť aj pre iné účely. Zakončenie tohto vedomého dýchania môže byť spojenie rúk, čím sa uzavrie cyklus a energia vibrácie ako aj jej vlastnosti zostávajú vo mne. Ak sa však jedná len o skúšanie účinku, potom danú vibráciu treba vydýchať opačným spôsobom a to v takom počte vedomých výdychov, v akom počte boli nádychy. Inak by mohla narušiť rovnováhu, ak s ňou nebudem ďalej pracovať. To platí zvlášť pri vibráciách živlov! Vzhľadom na theurgický koncept je možné celú operáciu ukončiť poďakovaním príslušnej entite za prijatú skúsenosť (vibráciu). Verím že si podľa týchto pravidiel dokážete zostaviť vlastný postup a využiť túto techniku vo svojej magickej alebo mystickej meditačnej praxi. Cvičenie 5 Pozorovanie myšlienok - Zaujmite niektorú z meditačných polôh, s výnimkou polohy v ľahu. - Urobte meditačné dýchania, ktoré ste precvičili v predchádzajúcich témach. - Po dobu 5 minút pozorujte beh svojich myšlienok. Zaujmite k nim stanovisko tichého pozorovateľa. Prvé obrazy a zvuky budú z bežného života a napovedia vám, čo vám z neho zostalo rezonovať v mysli. Môže sa v nich odraziť aj nálada, preto sa snažte čo najviac odosobniť. Ak je tam stále priveľa emócií, vydýchajte ich von a predýchajte si celé telo známym postupom, znova sa vráťte ku pozorovaniu myšlienok. - Chod myšlienok sa nemá strácať. Treba sa vyvarovať aktívneho zapájania sa do nich a zaspávania. Prichádzajúci spánok sa dá ľahko rozpoznať podľa toho, že myšlienky prestávajú byť pozorované, prechádzajú stále viac a viac do obrazov a začína vás to do nich vťahovať. Je to síce väčšinou príjemný stav, ale pre túto techniku je to pasca. - Perióda je dvakrát denne, najlepšie ráno a večer. Začnite s piatimi minútami a každý deň pridajte minútu. Postačí najviac desať minút na jedno cvičenie. Cvičenie 6 Kontrola myšlienok Táto metodika je opačná ako pri pozorovaní myšlienok, kedy sme nechali myšlienky voľne plynúť v pozícii nezúčastneného pozorovateľa. V tejto technike ich budeme potláčať. · Zaujmite niektorú z meditačných polôh, s výnimkou polohy v ľahu. · Urobte prípravné meditačné dýchania. · Po krátku dobu pozorujte beh svojich myšlienok. Zbavte sa všetkých silných emócií známym postupom. Beh myšlienok by mal byť plynulý a pokojný. · Vyberte si nejakú tému a premýšľajte o nej. Ak sa vám votrú do premýšľania myšlienky, ktoré s témou nesúvisia, odmietnite ich a znova sa vráťte ku téme. · V meditačnej polohe môžete precvičovať jedenkrát denne aspoň 15 minút s tým, že si všimnete charakter a povahu cudzích myšlienok. · Cvičenie je však potrebné vykonávať (bez meditačnej polohy) vždy, keď na niečom pracujete tak, aby ste si kontrolu myšlienok osvojili v bežnom dni. Cvičenie 7 Udržanie myšlienky Táto metodika je nadväzuje na predchádzajúcu s tým, že ju posilňuje o prvok koncentrácie na jednu jedinú myšlienku. • Zaujmite niektorú z meditačných polôh, s výnimkou polohy v ľahu. • Urobte prípravné meditačné dýchania. • Po krátku dobu pozorujte beh svojich myšlienok. Zbavte sa všetkých silných emócií známym postupom. Beh myšlienok by mal byť plynulý a pokojný. • Vyberte si nejakú tému a premýšľajte o nej. Ak sa vám votrú do premýšľania myšlienky, ktoré s témou nesúvisia, odmietnite ich a znova sa vráťte ku téme. • Po chvíli zúžte tému na jedinú myšlienku a koncentrujte svoju pozornosť na túto jedinú myšlienku. Pre lepšiu názornosť uvádzam príklad techniky pri udržaní myšlienky na vibráciu POKOJ. Úvod je rovnaký ako sme si popísali pri práci s touto vibráciou. Prechádzame však z posledného bodu ďalej, do techniky udržania si myšlienky. Po poďakovaní teda nastupuje rozjímanie o zvolenej myšlienke. Vypomáham si sériou otázok, ktoré kladiem pozvoľna za sebou, keď odznie odpoveď na predchádzajúcu: • Čo je to POKOJ? (Pokoj je stav... // sústredím sa na precítenie pokoja ako stavu) • Aký význam má POKOJ? (Pokoj je základný pilier. Je to stred. Je to rovnováha // opäť preciťujem pokoj ako pilier, ako stred, ako rovnováhu s mysľou uprenou na slovo „pokoj“, s emóciou uprenou na príslušné stavy.) • Kto vlastní POKOJ? (Univerzum je darcom Pokoja. Pokoj je v rovnováhe... atď.) • Ako prijať POKOJ? (Pros a bude ti dané... atď.) • Čo spôsobuje POKOJ? (Rovnováhu a ovládanie... atď.) Po niekoľkých minútach prichádza myšlienková kríza. Preto pridávam ďalší krok, ktorý zabraňuje myšlienkovému vyprázdneniu (čo považujem za neúspech v tejto technike), ale taktiež zabraňuje asociáciám. Táto kríza je spravidla stavom prichádzajúceho ticha a tmy a preto prechádzam z monologických úvah do dialógu s oslovenou entitou (jedná sa o tú entitu, ktorá nás sprevádza a ktorú oslovujeme v súvislosti s touto vibráciou). V mojom prípade je to Boh. Môžem mu pridať konkrétne meno, alebo ho oslovovať neutrálne. Pýtam sa teda: • Môj Bože, Ty si POKOJ? • Môj Bože, je POKOJ základom rovnováhy? • Môj Bože, Ty mi daruješ POKOJ? • Môj Bože, stačí iba prosiť o POKOJ? • Môj Bože, potrebujem POKOJ? Odpovediam treba „načúvať“, pričom myšlienkové sústredenie zostáva stále na slove POKOJ. Toto bol samozrejme len metodický príklad, ako sa dá zvolená myšlienka sledovať aj podstatne dlhšiu dobu ako desať minút. Nie je však účelné v rámci výcviku túto dobu naťahovať. Pokiaľ sa niekto zaoberá nazeraním do Akášickej kroniky, alebo rozbaľuje texty a symboly meditáciou a za pomoci vízií, tak tu má dokonale funkčný návod na prvý stupeň tejto schopnosti. Zručný adept si samozrejme po svojich experimentoch túto techniku účinne nadizajnuje na svoje potreby. Zopakujem ešte raz, že: • Ide o udržanie myšlienky, nie o mechanické opakovanie vybraného slova. • Myseľ musí byť sústredená na kľúčové slovo v myšlienke. • Emócie musia „ohmatávať“ toto kľúčové slovo a mentálny priestor okolo tohto slova. Mentálny priestor si vytvárame otázkami, ktoré vždy obsahujú kľúčové slovo zvolenej myšlienky. Cvičenie 8 Vyprázdnenie myšlienok Táto metodika je syntézou zručností v sledovaní myšlienok a potlačení myšlienok. • Zaujmite niektorú z meditačných polôh, s výnimkou polohy v ľahu. • Urobte prípravné meditačné dýchania. • Po krátku dobu pozorujte beh svojich myšlienok. Zbavte sa všetkých silných emócií známym postupom. Beh myšlienok by mal byť plynulý a pokojný. • Pozorujte svoje myšlienky približne 5 minút známou technikou. • Po tejto dobe použite techniku potlačenia myšlienok, ktoré sa počas prvých piatich minút nevyprázdnili. Nemalo by ich už byť veľa. Je možné použiť malú pomôcku: Zostaňte v stave pozorovania myšlienok a každú objavujúcu sa myšlienku dôrazne odmietnite ostrým „NIE!“ vysloveným v duchu. To prichádzajúcu myšlienku spravidla zruší. Dôležité je nie slovo samotné, ale stav vedomia a emócie zamietania. • Po čase nebude prichádzať žiadna myšlienka a vtedy treba vysloviť konečné Nie!“ aj tomu „nie“, ktoré bolo bdelé a strážilo vstup myšlienok. To je najlepšie urobiť veľmi primitívnou technikou: Vizualizujte si NIE a začnite odpočítavať do tri. Pri trojke nechajte predstavu „NIE“ rozplynúť. • Mal by sa dostaviť stav myšlienkovej prázdnoty. Aspoň na pár sekúnd, pretože vedomie sa vzpiera svojmu vypnutiu za stavu plného vedomia . Takže pozvoľna sa začnú vtierať myšlienky nové. Spravidla sa už neobjavujú ako myšlienkové šumy, ale pokusy o kontrolu stavu a jeho interpretáciu. Týmto votrelcom sa dá brániť za použitia veľmi špecifických techník. Jednu z nich som si vypožičal z mystiky, ktorá ju pozná pod názvom „modlitba v jazykoch“. Druhá je z mojej praxe a nazval som si ju „zovretie“. Uvediem obidve, adept si ich po pár pokusoch zaiste nadizajnuje na svoje schopnosti. • Modlitba v jazykoch je uzobrané (techniku uzobrania už poznáte) obrátenie sa na zvolenú entitu v jazyku, ktorého slová nemajú žiadny sémantický význam. Slová prichádzajú z hĺbky vedomia (podvedomia? nadvedomia? astrálu?) a tým že nemajú žiaden sémantický význam, veľmi účinne rozbíjajú akékoľvek myšlienkové formy. Tejto modlitbe sa treba úplne odovzdať, ponoriť sa do nej. Keďže slová nemajú žiaden význam, nezamýšľame sa nad nimi, nič neasociujú, ani iné vety, ani obrazy, vynášajú iba čistú hlbinnú energiu a jej vibráciu, ktorá sa dá prijať. Po jej ukončení je možné sa ocitnúť v stave ticha a tmy, načúvania a nazerania (toto nazeranie nemá nič spoločné s magickou technikou „nazerania“ o ktorej sa učíte v inej triede u Aldariona). Načúvame ticho a nazeráme prázdny, nekonečne hlboký priestor. Vedomie samozrejme zostáva v určitom stave koncentrácie, inak by nebolo schopné načúvať a nazerať, ani si uvedomovať, že dosiahlo želaný stav (alebo to konštatuje nesmrteľný duch v nás, ktorý je vyššie ako vedomie?). Najprv si ju vyskúšajte ako samostatnú techniku a skúmajte. • Dlho v takomto stave však ako už vieme, nevydržíme. Začnú sa objavovať prvé myšlienkové vibrácie. Tie som potláčal, lepšie povedané rozbíjal technikou „zovretia“. • Ako taká technika vyzerá? Asi tak, že rodiacu sa myšlienku v tomto tichu a prázdne počuť ako prichádzajúci šelest slov alebo zákmit obrazov než sa ešte stihne sformovať a vyvolať interpretácie a následne asociácie. Keď sa však bezmyšlienkovite, čisto energeticky „stiahnem“, akoby som sa sám zovrel do päste, alebo pulzne stiahol (odtiaľ názov techniky – zovretie) a hneď zase vyžiaril, uvoľnil sa, čo v tej chvíli vnímam ako stiahnutie do gule a záblesk modrobieleho svetla zo seba, tak prichádzajúca myšlienka „zhorí“, rozptýli sa v tom záblesku (tu sa opäť ponúka cestovateľovi a operatérovi dôležitá vlastnosť, v závislosti na jeho poznaní a dôvtipe). • Zdalo by sa, že keď mechanicky použijeme tieto dve techniky, najprv jednu, potom druhú, dosiahneme stav ne-myslenia a sme za vodou. Nie je to tak. V stave ne-myslenie je naďalej veľmi ťažké zostávať a je treba pravidelným cvičením si vydobíjať sekundu za sekundou. Operatér, ktorý ovládne techniku zovretia iste rýchle príde na to, že je energeticky pomerne vyčerpávajúca. Ponúkam protiklad, ktorý vyváži tento problém a nastolí dynamickú rovnováhu v celej metodike. Je schovaný v modlitbe v jazykoch. Ak si pozorne budete čítať text a túto techniku zvládnete, prídete bez problémov na kľúč, ako sa dopracovať s použitím oboch týchto techník ku cieľovému stavu, ktorý je aspoň 5 minút skutočného ne-myslenia, avšak pre adepta pomýšľajúceho na zložitejšie operácie invokačné a evokačné aspoň 10 minút. Uvedomujem si, že táto časť je písaná vzhľadom na vek niektorých žiakov dosť ťažkým štýlom. Išlo mi však o čo najpresnejšie popísanie techniky a stavu, ktorý sa má dosiahnuť. Isteže by sa to dalo zjednodušiť asi takým spôsobom, ako sa zjednodušuje Biblia do obrázkových kníh pre deti. Ale mojim cieľom nebolo vyrobiť komixový text pre malé deti, ale spoľahlivý návod pre žiakov mágie. Ak niekto nebude rozumieť niektorým slovám, má dve možnosti – nájsť si ich význam ďalším štúdiom, alebo sa ma spýtať, samozrejme . To prvé je zaujímavejšie, to druhé rýchlejšie. Taktiež bolo mojim cieľom využiť tento text a ponúknuť praktizujúcim adeptom mágie niekoľko podstatných poznatkov, ktoré som do textu tohto cvičenia ako aj do teoretickej prednášky vložil a ktoré tam zaiste ľahko identifikujú. Ostatní nech poctivo cvičia predpísané a nestrácajú čas lovením skrytých významov medzi riadkami. Nič zvláštne tam nenájdu, pokiaľ nemajú za sebou istú mieru teoretických a praktických poznatkov. Neskôr sa k tomu môžu vrátiť. http://13.komnata.eu/magia/

Regresny terapeut "Jasnovidka Livia"

Vzťah k regresnej terapii:Sama sa stretla po prvy krat s regrenou terapiou v roku 1997,od vtedy presla stovkami roznych terapii s rozmanitymi pristupmi.Fascinovana technikov moznosti pohybovania v case a priestore , neskor poznania polozila ako zaklad jej jasnovidectva tzv. Reč svetla s ktorou moze rozpravat prakticky so svetkym a vsetkymi v ratane interdimenzionálnych stretnuti,ci vojst do sna.Na zaklade videnia minulych životov zistuje: vasu najmilejsiu pracu v minulom zivote,vase predpoklady ktore ste si priniesli do sucastneho zivota,najsilnejšie inkarnácie, karmické vzťahy.V sucastnosti znama ako Jasnovidka Livia ,aktivne sa venuje rozboru aury ,meraniu energie cakier a silovych poli, venuje sa aj vesteniu s kristalovej gule a s Rohrig tarotu.Čakrovým balancerom, nastavuje prudenia energie v cakrach.Metapsychické nástroje pouziva na ocistenie jemnohmotného tela ,cistenie priestoru , naladenie na frekvenciu Ohm.

Pohľad na terapeutický proces:V kazdej terapii hladame priciny danych problemov,ktore v terapii nachadzame v procese regresu cize minulosti a minulych poznani.V momente pochopenia procesu bloky odchadzaju a tak sa uz nemusia prejavovat na podvedomej urovni naseho sucastneho zivota.

-V terapii prechadzame rozne urovne technik ako zakladna,ktora sa specializuje na vytvorenie koretktivnej udalosti.Ta je totozna s udalostou ktora je pricinou problemu.Dostavame sa tak k povodnej udalosti a najdenia zaciatku traumy.Pochopenim zaciatocnej traumy bolest na fyzickej rovine odchadza.

-Terapia riesi aj vzorce spravania s ktorymi si nevieme dat rady alebo nam stazuju vyvoj,su to modely spravania nasich rodicov ci okolia v obdobi nasho prenatalalneho obdobia.Tato technika sa nazyva prenatalne obdobie a technika prvych troch mesiacov a technika detstvo ktora riesi poznanie a prijatie nasho vnutorneho dietata.

-Pre vsetkych tych ,ktory si nevedia dat rady vo vztahoch ,je tu vztahova terapia.Tato technika ucinne pomaha pochopit a prijat kolobeh utrpeni s osobou,vecou,udalostou ci javom.V ztahovej technike poznavame mnozstvo priebehov v procese az sa dostaneme k zatiatku , k pochopeniu o com to cele je.Nasledne uvedomenie oslobodzuje klienta od nevedomeho ,cim je hladanie a

nechapanie preco s ato deje.

-Ak mate nevysvetlitelne javy s dusami s anjelmi,ci vas opustlili vasi blizsky,technika privtelene duse ma jedinecnu moznost sa s nimi porozpravat.Mozete si tak vyriesit rozne temy ,ktore vas este trapia alebo posledne rozlucenie s danou dusou. Touto technikou sa daju riesit aj komunikacie s vasim vnutornym ja ci anjelom straznym alebo vasim zivotnym ochrancom na ceste vasej pute.Technika je oslobodzujuca na zaklade poznani,ktore v nej dostavame a mozme tak vyriesit zdanlivo zatazujuce obdobie nasho zivota.

-Archetypalna vztahova technika nas dostava na zaciatok a priebeh kolobehov utrpenia.V terapii si uvedomujeme suvislosti,daneho archetypu a pomaha nam prijat zaciatok a uvedomenie,co nas oslobodzuje od procesov ,ktore sa v podobe archetypu opakuju dookola v nasich zivotoch.Najcastejsou temou byvaju archetypy stale sa opakujucich stretavani tych istych typov muzov ci zien v nasom zivote,lebo archetypy moci,dokonalosti a ine s ktorymi si v zivote nevieme rady vdaka nepochopeniu.

Terapeut je tu pre vas,aby vas technikami terapii doviedol na cestu vasho jedinecneho poznania a uvedomenia,pricom kazda terapia je vinimocna a individualna.Tieto zazitky budu jedine vase a nikoho ineho,preto vam ich vo vasom zivote uz nik nevezme ani nedokaze pozmenit.Vase uvedomenie bude stat na cele zivotneho poznania.Budete fascinovany vnutornym svetom ,ktore nam nase podvedomie ponuka,pricom tomu staci venovat rozmedzie niekolkych hodin.

Jasnovidka Livia zivotopis

1992-1995 Socialna a pedagogicka akademia

2001-2003 Kadernik a vlasovy stylista, vizazistka

2003 –aj v sucastnosti , Statutar OZ Eurobeuty

Podpora rastu narodneho povedomenia a tolerancie.Vykonavanie cinnosti zamerane k rozvoju informovanosti ,prieskum trhu , poradenstvo,podpora stretnuti a informovanost obcanov,odborne diskusie s odbornikmi,posedenia,profesne podujatia,propagovanie zdraveho zivotneho stylu.

2005-2009 Keylon aramathen akademia poznania tajomneho a filozofickej stranky zivota,studium v prirode a vyvoj duchovneho vedomia

2007-2010 Regresny hlbinny terapeut , poradenstvo

Vzťah k regresnej terapii:

Sama sa stretla po prvy krat s regrenou terapiou v roku 1997,od vtedy presla stovkami roznych terapii s rozmanitymi pristupmi.Fascinovana technikov moznosti pohybovania v case a priestore , neskor poznania polozila ako zaklad jej jasnovidectva tzv. Reč svetla s ktorou moze rozpravat prakticky so svetkym a vsetkymi v ratane interdimenzionálnych stretnuti,ci vojst do sna.

Na zaklade videnia minulych životov zistuje: vasu najmilejsiu pracu v minulom zivote,vase predpoklady ktore ste si priniesli do sucastneho zivota,najsilnejšie inkarnácie, karmické vzťahy.V sucastnosti znama ako Jasnovidka Livia ,aktivne sa venuje rozboru aury ,meraniu energie cakier a silovych poli, venuje sa aj vesteniu s kristalovej gule a s Rohrig tarotu.Čakrovým balancerom, nastavuje prudenia energie v cakrach.Metapsychické nástroje pouziva na ocistenie jemnohmotného tela ,cistenie priestoru , naladenie na frekvenciu Ohm.

Hlbinna regresna terapia je terapiou ktora vychadza s teoretickeho predpokladu ze clovek nieje tvoreny iba telom ale aj duchom.S praxe sa terapeutom neustale povrdzuje ,ze psychocke a psychosomaticke potiaze ktorymi ludia trpia,su vsetky sposobene nasledkamy traumatickych stavov prezitych v minulosti. Tymto sa daju pochopit a najst skryte javy s ktorymi sa pri terapii stretavame.

Regresna hlbinna terapia je velmi zaujimava nielen preto ze nam dava vynikajuce terapeuticke vysledky ale umoznuje nam aj relativne ucinny postup v pokroku duchovneho poznania zakonitosti jedinca. Dava nam dalej plasticky obraz mechanizmov a nasledkov ,ktorym klient podlieha ked nachadzame tieto skryte modely ,ktore ovladaju zivot klienta. Regresna terapia je vhodna pre klientov ,ktory hladaju pomoc riesenia potiazi s velkej skaly moznych problemov,ale aj davaju moznost poznania roznych duchovnych zakonitosti ludom,ktory pracuju na svojom osobnom vyvoji poznania skrytych mechanizmov,ktore ucinne napomahaju pri praci na samom sebe. Vsetky tieti vynikajuce vysledky a rychli pokrok k poznaniu pomahaju jedincom chapat ich jedinecny a vynimocny kolobeh kauzality,a tym sa oslobodit od mnohych navonok ci realne zatazujucich dejov v ich zivote.

=======================================

Často kladené otázky coho sa vlastne bojite?

Pani Jasnovidka Livia pouziva techniky p.Dragomireckeho (CZ) znamenho ceskeho hlbinneho terapeuta ,ovlada aj Regresne techniky - bez použitia hypnózy, podľa autorov B.Jameisona (USA), J.E.Sigdella (CH)

Casto sa ludia boja neznameho a preto zopar odpovedi na nezname obavy :-)

"Keď minulosť uzdravuje" Regresná terapia práca s podvedomím.

Regresna terapeutka-Bratislava Jasnovidka Livia email:jasnovidkalivia@gmail.com cena za 1 sedenie sesdesiat eur

Je hlubinná abreaktivní psychoterapie (dále jen HAP) nebezpečná?

Kdy je použití hlubinné abreaktivní psychoterapie nevhodné?

Jaké problémy je možné hlubinnou abreaktivní psychoterapií řešit?

Existují opravdu „minulé životy“?

Nemůže se stát, že klient „zůstane někde v minulosti“ – např. někde v 15. století?

Je hlubinná abreaktivní psychoterapie (dále jen HAP) nebezpečná?

Často se setkáváme s obavami nějakou regresi podstoupit. Lidé mívají obavy z toho, že když si vybaví nějakou nepříjemnou událost z minulosti, že by je to mohlo poškodit a nechat na nich nějaké trvalé následky. Jiní se zase bojí toho, že by třeba mohli „zůstat“ např. v 15. století a nemohli by se vrátit zpět. Jak to tedy je? Jsou takové domněnky pravdivé?

Obecně lze říci, že samotné vybavení a znovuprožití nějaké události z minulosti nebezpečné není. I když může být zpočátku nepříjemné, nepřekračuje tato „nepříjemnost“ meze snesitelnosti a při opakovaných průchodech takovou událostí se nepříjemné pocity zmenšují, aby nakonec vymizely natrvalo. Nepříjem nější a obtížnější bývá zpracování takových událostí při použití hypnózy, když hypnotizér „pošle“ svého klienta přímo k události, která je příčinou jeho potíží a ten, zcela nepřipraven, si najednou vybavuje nějakou velice obtížnou a nepříjemnou životní situaci. Při asociativní technice, používané v HAP, k tomuto jevu nedochází, protože k původní traumatizující události, která je skrytou příčinou současných problémů, se blížíme postupně, klient si při tom vybavuje a prožívá pocity v události obsažené a již při tomto „přibli žování se“, dochází k částečné abreakci (odreagování), takže ani somatiky (tělesné pocity) i emoce pak při kontaktování původní události již nejsou tak silné. Také nemusíte mít obavy z toho, že byste v minulosti zůstali. Zkušenost ukazuje, že se nic takového nestává.

Kdy je použití hlubinné abreaktivní psychoterapie nevhodné?

Nevhodné je použití HAP u matek ve vyšším stupni těhotenství. Tam by mohlo dojít k tomu, že když si matka bude intenzivně prožívat nějaké minulé traumatizující události, mohlo by se to nějakým způsobem nevhodně působit na plod. Matka si sice při dalších průchodech už žádné trauma pociťovat nebude, další procházení událostí jí může působit dokonce radost, ale není jisté, že u dítěte by došlo k abreakci právě tak jako u matky. Teoreticky je to možné i v tomto případě, e vyžaduje to zkušenějšího auditora, který je schopen (třeba přes matku) navázat s dítětem kontakt a vysvětlit mu, že nepříjemné věci, které si bude jeho maminka vybavovat, se jeho netýkají, že může zůstat v klidu. A to pak ještě překontrolovat po skončení sezení.

Někdy není možné aplikovat HAP u lidí, kteří jsou pod silným vlivem farmak, drog, alkoholu apod. Zvlášť negativně v tomto smyslu působí psychofarmaka, léky proti bolestem a léky proti nespavosti. U těch to lidí se ukazuje, že je s nimi sice možné jít do minulosti, je možné, aby si vybavovali i všechna trau mata z minulosti, mohou si je i procházet a mít při tom příslušné somatiky a emoce, ale nemusí dojít k abreakci. Někdy k ní sice dochází, ale na dosažení dobrého výsledku je nutné procházení událostí mnoho krát opakovat. Také se ukazuje, že u těchto lidí pro dosažení trvalých výsledků bývá nutné sezení několikrát opakovat.

Přitom je třeba zdůraznit, že „doba působení“ léků je z hlediska možnosti navození dobré abreakce mno hem, mnohem delší, než jak se může jevit při jejich běžném užívání. Jestliže pacient bere např. nějaké anti depresivum – a poté, co si den dva svůj lék nevezme, se může cítit špatně, je z hlediska HAP potřebné přestat brát lék na mnohem delší dobu. – Mohou to být řádově i měsíce. I potom není práce s těmito lidmi tak jednoduchá a snadná jako s těmi, kteří takové léky nebrali. Celá problematika je sice řešitelná, ale to je už další problém, kterému se zde nebudeme věnovat.

Jaké problémy je možné hlubinnou abreaktivní psychoterapií řešit?

Regresní terapie řeší mj. tyto problémy: Pocity bezmoci, nejistoty, stres, nejrůznější druhy fóbií, deprese, vztahové problémy, nejrůznější nevysvětlitelné bolesti, fantomové bolesti, narkomaine, alkoholismus, problémy tvůrčích schopností, sexuální deviace, nejrůznější poruchy osobnosti aj. Obecně řečeno jsou to prakticky všechny psychické a psychosomatické potíže.

Existují opravdu „minulé životy“?

Existují „minulé životy“? Je pravda, že se můžeme „vrátit“ třeba do patnáctého století? S těmito otázkami se setkáváme velice často a pravda je asi tato: Naše současná věda (fyzika, astronomie, matematika), toho ví zatím o času a prostoru velice málo. Něco nám napovídá Einsteinova teorie relativity, něco – spíše v podobě sci-fi se dozvídáme např. ve zprávách o tzv. Filadelfském pokusu, něco můžeme odvozovat ze zpráv lidí, kteří se ve změněném stavu vědomí dostávají do jiných sfér. Jak současná teoretická fyzika, tak praxe některých meditujících lidí se zdá svědčit o tom, že čas a prostor v té podobě, v jaké si ho obvykle představujeme, neexistuje. Vypadá to tak, že pravděpodobně veškerá minulost, přítomnost i budoucnost existují současně tady a teď.

Z tohoto pohledu by pak bylo správnější hovořit nikoliv o „minulých“, ale o „paralelních“ životech. Znamená to, že bychom existovali „současně“ jak v „minulosti“, tak i v „přítomnosti“ a „budoucnosti“. Některé praktické výsledky se to zdají potvrzovat.

Ale ať je tomu ve skutečnosti jakkoliv, praxe potvrzuje, že jestliže si klient vybaví nějakou, pro něj traumatizující událost, která se mu subjektivně jeví jako nějaký jeho život v „minulosti“ a jestliže se taková událost patřičným způsobem zpracuje, pak se klient současných potíží zbaví. A to je z praktického hlediska nejdůležitější. I když tedy zatím nevíme jak to ve skutečnosti je a zda název „minulé životy“ skutečně odpovídá skutečnosti důležité je, že psychoterapeutická praxe využívající regrese do „minulých“ životů přináší klientům prospěch.

Nemůže se stát, že klient „zůstane někde v minulosti“ – např. někde v 15. století?

To je často kladená otázka a někteří dokonce potenciální zájemce o regresní psychoterapii od ní zrazují právě s uváděním této okolnosti. Na základě dlouhodobých zkušeností v této oblasti lze říci toto: Pokud se jedná o práci s „normálními“ jedinci, pak toto nebezpečí vůbec nehrozí. Je to asi stejné, jako kdyby někdo měl strach z hypnózy z toho důvodu, že by se obával, že zůstane trvale v hypnotickém stavu.

Jinak situace vypadá u lidí velice psychicky labilních, takových, o kterých bychom mohli říci, že jsou trvale jednou nohou na psychiatrii. U těchto lidí se nejedná o to, že by jim regresní psychoterapie mohla uškodit – naopak, s její pomocí by se mohli trvale svých potíží zbavit a zbavit se tím i své závislosti na lécích. Problém je tu v tom, že může být problémem pracovat s těmito lidmi ambulantně – zpracování jejich potíží bude pravděpodobně vyžadovat více než jedno sezení a nelze předem vyloučit, že se při práci může restimulovat z minulosti něco takovým způsobem, že se klientovy potíže dočasně zhorší, případně by se mohl dostat do stavu, vyžadujícího, aby byl dočasně, do ukončení terapie, hospitalizován na uzavřeném oddělení psychiatrie. A tato možnost při ambulantní práci tu obvykle není. Jestliže pak by psychoterapeut něco z klientovy minulosti při terapii restimuloval a klient se na základě toho dostal do nemocnice, bude mít pak tendenci terapeuta vinit ze svého stavu a vzhledem k zaostalosti našich nemocnic v tomto směru by ani nebylo možné dokončit regresní psychoterapii tak, jak by bylo žádoucí. Pro takové klienty by byla optimální možnost, kdyby byl k dispozici psychoterapeut znalý hlubinné abreaktivní psychoterapie, který by měl zároveň k dispozici možnost hospitalizovat svého klienta po dobu terapie na uzavřeném oddělení psychiatrie s tím, že po dobu terapie mu nebudou podávána žádná psychofarmaka.

Pokud máte nějaký problém týkající se HAP, napište mi své otázky a mohu Vám odpovědět buď elektronickou poštou (uvěďte svou adresu), nebo – pokud to budě něco, co by mohlo zajímat více čtenářů, uveřejním opdpovvěď na těchto stránkách. http://www.dragomirecky.cz

Dokumentarny serial: tema minule zivoty ; http://youtu.be/oZdOdukdy58